Pri výbere zeleniny, ako aj iných potravinách by sme mali byť veľmi starostliví. To, čo konzumujeme je viac ako to, čo dáme na seba, takže je dôležitejšie investovať viac do kvalitných potravín, ako do oblečenia alebo hračiek.

Čo sa týka zeleniny, doprajme si tú najlepšiu akosť. Snažme sa jesť potraviny tunajšie a sezónne. Domáce a nestriekané druhy zeleniny by mali prevažovať. Zatiaľ, čo tie exotické by mali byť len niečo ako spestrenie alebo doplnok. Zelenina sa hodí k vyrovnaniu energie mäsa, lebo dokáže zrýchliť jeho pomalé trávenie a vstrebávanie. Všetka životná sila rastliny sa sústredí do koreňa, do jeho stredu a rovnako aj do šupiek. Dobre očistené šupky, z nestriekanej zeleniny, môžeme pokojne vyvariť v polievke. Ak sa vám zdajú neestetické, tak ich jednoducho po uvarení vyberte. Je lepšie zeleninu poriadne vydrhnúť kefkou ako olúpať. Potom ju treba umyť studenou vodou a až potom nakrájať. Tak sa zachovávajú aromatické látky a vitamíny. Zelenina sa nemá namáčať vo vode.

Skôr, ako začneme krájať zeleninu, navlhčíme doštičku, aby sa do nej zbytočne nevsakovala šťava. Každý druh zeleniny krájame jednotlivo, na opláchnutej doštičke, s opláchnutým nožom, aby sa zachovali jednotlivé chute. Varenie zeleniny vo vlastnej šťave je šetrný spôsob prípravy. Živiny sa z veľkej časti zachovávajú. To je vlastne spôsob, akým chystáme zeleninovú polievku. Chvíľku, na miernom ohni, s troškou tuku, necháme zeleninku podusiť vo vlastnej šťave. Takto pripravenú zeleninu konzumujeme ihneď, prihrievaná už stráca svoju vitalitu.

Najvhodnejšie hrnce na prípravu zeleniny sú hrnce s ťažkým dnom, s dobrou tepelnou vodivosťou. Pevná pokrievka bez odvzušňovacích otvorov je rovnako dôležitá. Vhodné sú aj riady z porcelánu, keramiky, emailu, ušľachtilej ocele alebo skla. Radšej sa vyhýbame hrncom z cínu, železa, hliníka a tiež nádobám s teflónovým povrchom. Ani príprava v tlakovom hrnci nie je vhodná, pretože teplota stúpa nad 100 °C a vzniká pretlak. Pritom sa ničí bunková štruktúra zeleniny a nezabráni tomu ani skrátená doba varenia. Varenie zeleniny môžeme vnímať ako predĺženie procesu zrenia v prírode, na slnečnom svetle, pretože jej pridávame teplo. Výsledok je optimálny, ak sa zlepší chuť, farba a zostal zachovaný tvar.

SLANÁ CHUŤ - SOLENIE

Solenie je téma, ktorá podlieha mýtom a bio - hystéria sa v dnešnej dobe nevie rozhodnúť či vlastne soliť alebo nesoliť. Slaná chuť odvádza a vypudzuje. Okrem toho zmäkčuje a v čínskej tradičnej medicíne sa používa na uvoľnenie blokád ako sú cysty a myómy, vredy a nádory. Slané je tiež dôležité pri zápche. Soľ alkalizuje krvné, telesné a tkanivové tekutiny. Rozpúšťa hlieny a zase uvádza do pohybu stagnujúcu vlhkosť. Avšak, všetko treba s mierou… Ak ste ten typ, čo si osolí jedlo predtým, ako ho ochutná, treba sa zamerať na psychickú nerovnováhu, strach zo samoty a nedostatočný pocit bezpečia. Po fyzickej stránke treba posilniť obličky. Ak ste ten typ, čo nesolí vôbec a má za to, že soľ je nesmierne škodlivá, o niekoľko rokov by vám chýbala a váš moč začne páchnuť stále viac. Budete unavení a bez energie. Vaše telo bude postrádať dôležité minerály a samozrejme soli. Toto sú dva extrémy. Ak sa chceme dostať do zdravej formy solenia, musíme sa zamyslieť nad tým, akú soľ používame. Ak používame bežnú kuchynskú soľ, jej obsah nie je len soľ, ale aj piesok a jód, ktoré v dennom užívaní vytvárajú v našich žilách drobné trhliny, ktoré sa telo snaží zalepiť prirodzeným lepidlom - cholesterolom (potom ho máme podľa lekárov zvýšený) a tak sa cievy vedia aj upchať. Morská soľ je pre nás najprirodzenejšia. Čistá, morská, neupravovaná soľ, ak sa vám podarí kúpiť skryštalizovanú na slnku, tak o to lepšie. Himalájska soľ je tiež skvelá, čistá. Netreba však podľahnút trendu, je lepšie striedať druhy solí.