Naše jedovaté rastliny v skratke

Dávame vám návody a tipy ako sa liečiť bylinkami a u nás dostupnými rastlinami, nikdy sme vás však nevarovali práve pred nástrahami našej prírody. Nie všetky rastliny sú nám nápomocné, nie všetky rastliny sú bezpečné pre dlhodobé užívanie. A nie všetky rastliny, nech vyzerajú akokoľvek krásne, sú jedlé a liečivé. Preto treba byť opatrní pri zbere, sušení a užívaní. Tu je pár tipov na rastliny, ktorým sa treba vyhýbať v konzumácii alebo si strážiť ich pravidelný prísun.

šafran karpatský

Už v období marca môžeme vidieť vykúkajúce fialové kvety šafranu karpatského. Jedovatou časťou je blizna piestika, ktorá obsahuje toxickú látku protokrocín. Po konzumácii spôsobuje bolesti hlavy, závraty, zvracanie a hnačky. U žien vyvoláva krvácanie z maternice. Kedysi sa blizny zbierali pre ženy, ktoré chceli ukončiť tehotenstvo.

snežienka jarná, bleduľa jarná, narcis biely

Jedovatá je celá rastlina všetkých troch druhov, najviac cibuľka. Konzumácia aj malých dávok ktorejkoľvek z týchto bylín spôsobuje u človeka slinenie, veľké dávky spôsobujú zvracanie, hnačky a celkovú slabosť. Domáce zvieratá sa môžu otráviť po zožratí vyrytých cibúľ. Otrava sa prejavuje poškodením tráviacej sústavy a celkovou slabosťou. Cibuľky vysádzame teda len v záhonoch, kde sa nenachádzajú naše jedlé plodiny! hyacint Cibuľka spôsobuje nevoľnosť a zvracanie. Taktiež ju nepestujeme v jedlej záhradke. Cibuľka môže v zemi putovať pôsobením vonkajších vplyvov.

poniklec slovenský

Poniklec slovenský je zákonom chránená rastlina, ktorá rastie najmä na vápencoch. Jedovatá je celá rastlina, najmä nadzemná časť. Hlavnou účinnou látkou je proanemonín, ktorý pôsobí miestne silne dráždivo – na pokožke vyvoláva zápaly, pri ústnom podaní spôsobuje zvracanie a hnačky. Po vstrebaní pôsobí tlmivo na centrálny nervový systém. Čerstvé rastliny vyvolávajú u dobytka žalúdočné a črevné zápaly, podráždenie obličiek a prítomnosť krvi v moči.

konvalinka voňavá

Plodom sú jedovaté, jasne červené 2 – 6 semenné bobule. K otráveniu môže dôjsť požitím stonky, listov alebo zjedením červených plodov. Otráviť sa je možné aj vypitím vody z vázy, v ktorej boli konvalinky. Príznaky otravy sú nevoľnosť, zažívacie problémy, zvracanie, hnačky, zvýšené močenie, omámenosť, mdlosť a kŕče.

iskerník prudký

Je bežnou bylinou, známou podľa žltých kvetov. Jedovatosť celej rastliny spôsobuje rovnako látka proanemonín, ktorý má silný dráždivý účinok. Na pokožke a slizniciach vyvoláva pocit pálenia, sčervenania, po dlhšej dobe pľuzgiere a po ich prasknutí vredy, ktoré sa veľmi pomaly hoja. Po vstrebaní pôsobí tlmivo na centrálny nervový systém a vyvoláva zastavenie dýchania. Je silným jedom pre ryby a žubrienky žiab, ktoré v jeho roztoku rýchlo hynú.

náprstník veľkokvetý

Jedovatá je celá rastlina. Otravy sú vo väčšine prípadov spôsobené predávkovaním. Už prvé „ochutnanie“ je nepríjemné kvôli veľmi horkej chuti a po ďalšej konzumácii nasleduje spontánne zvracanie. Otrava sa prejavuje nevoľnosťou a zvracaním, ktoré trvá i niekoľko dní. Potom dochádza k poruchám srdcového rytmu, ktorý sa často veľmi rýchlo mení. Pridružujú sa i poruchy videnia, prechodné blúznenie a halucinácie.

vlčí mak

Jedovatou burinou z tejto čeľade je aj mak vlčí, ktorý sa často vyskytuje na poliach a lúkach. Jedovaté sú všetky časti rastliny i keď toxicita je malá. Nahromadenie veľkého množstva semien v hrubom čreve môže spôsobiť ich nepriechodnosť.

starček jakubov

Jedovatá je celá rastlina. Obsahuje alkaloidy, jakodín, senecionín a retronecín, ktoré sú pečeňovými jedmi. Otrava starčekom sa v mnohých krajinách vyskytuje najmä u zvierat, ktoré požierajú čerstvé i suché rastliny. Po niekoľkých dňoch nastáva svalová slabosť a kŕčovité bolesti. Častejšie sú však chronické otravy, príznaky sa môžu objaviť až po niekoľkých týždňoch konzumácie rastlín. Vzniká nechutenstvo, žltačka, slepota až celkové zrútenie. Latentná doba otravy (bez vonkajších príznakov) je dlhá a vždy dochádza k ťažkému poškodeniu pečene. U ľudí môže dôjsť k otrave po konzumácii mlieka otrávených kráv alebo múky znečistenej plodmi starčeka.

vratič obyčajný

Jedovatá je celá rastlina. Toxicitu spôsobuje tujón obsiahnutý v silici, ktorý vyvoláva miestne podráždenie, zvracanie, hnačky, prekrvenie malej panvy. Otrava sa prejavuje spomalenou srdcovou činnosťou, spomalením dýchania, zúžením zreničiek, stuhnutím jazyka, neusporiadaným myslením, zdurením pier a kómou. Niekedy prevládajú príznaky porúch tráviacej sústavy, ťažké kŕče, rozšírenie zreníc a zrýchlenie srdcovej činnosti. Vratič sa v bulharskej a rumunskej fytoterapii používa najmä na odparazenie a liečbu nádorových ochorení. Jeho užívanie však prediskutujte so skúseným bylinkárom.

ľubovník bodkovaný

Jeho listy, stonka a korunné lupienky kvetov obsahujú červené farbivo hypericín – látku zvyšujúcu citlivosť a reakciu tkaniva na slnečné svetlo. Ak by sa človek počas liečby ľubovníkom vystavoval slnečnému žiareniu, mohli by sa prejaviť nežiaduce vedľajšie účinky – hnačky a vnútorné krvácanie. U citlivých osôb môže vyvolať fotodermatitídu (zápal kože vyvolaný účinkom slnečného žiarenia), čo spôsobuje už priamy kontakt kože s touto rastlinou alebo vypitie väčšieho množstva odvaru z nej. Preto, keď užívate ľubovník, ako jednodruhovú čajovinu dbajte na to, aby ste sa nevystavovali slnku a aby ste drogu neužívali viac, ako 3 týždne. Ľubovník je bezpečný pri užívaní s bylinkami rovnakej liečivej skupiny, kde sa jeho podporné látky vylučujú intenzívnejšie a nie je nebezpečný.

palina obyčajná a pravá

Sú známe aj ako agresívne alergické byliny. Jedovatá je vňať. Obsahuje silice a horčiny absintín a anabsintín. Využíva sa ako liečivá rastlina, najčastejšie pri tráviacich ťažkostiach. Nesmú ju však konzumovať tehotné ženy a vhodné nie je ani jej dlhodobé užívanie. Pri dlhodobom používaní alebo pri konzumácii vyšších dávok vzniká choroba absintizmus, ktorá sa prejavuje kŕčmi, znecitlivením až bezvedomím. Palinu užívajte vždy krátkodobo, maximálne 3 týždne, ideálne v kombinácii s bylinkami s podobnými účinkami.

pupenec roľný Jedovatou burinou s poliehavou alebo ovíjavou stonkou na poliach a rumoviskách je pupenec roľný, ktorý kvitne od júna do konca septembra. Jedovatosť celej rastliny spôsobujú glykoretíny a alkaloidy. Je nebezpečný najmä pre zvieratá. praslička lesná, močiarna, riečna K omylom môže dôjsť pri konzumácii jedovatých druhov prasličiek zámenou za liečivú prasličku roľnú. Jedovatosť celých rastlín spôsobujú alkaloidy, pričom najprudšie z nich sú palustrín a palustridín u prasličky močiarnej. K otravám dochádza najmä u hovädzieho dobytka a koní. Prejavujú sa stratou hmotnosti, u kráv i znížením dojivosti, hnačkami, ochrnutím svalstva. baza červená Jedovaté sú najmä plody a listy ktoré obsahujú glykozid sambunigrín. Otravy nemajú vážnejšie následky, prejavujú sa hnačkami, zvracaním a bolesťami hlavy.

baza čierna

V nezrelých plodoch sa nachádza glykozid kyseliny kyanovodíkovej. Príznaky otravy vzniknú iba pri konzumácii veľkého množstva zrelých alebo nezrelých plodov alebo neprevarenej šťavy. Vznikajú žalúdočné problémy, zvracanie, zimnica a hnačky. Z bazových plodov sa robí obľúbené víno alebo parený sirup na imunitu. Dbajte preto na pokyny v recepte, aby ste jedovaté látky varením odstránili správne. 

ľuľkovec zlomocný

Deti si ho zamieňajú za čerešne. Jedovaté sú plody, koreň a listy. Dieťa usmrtí už požitie troch bobúľ. Dospelý človek by musel zjesť trojnásobok. Príznakom otravy je sucho v ústach, zrýchlený tep, rozrušenosť, stav podobný opilosti, halucinácie. Pretože hovädzí dobytok je proti tejto rastline odolný, otráviť sa môžeme i po požití mäsa zvieraťa, ktoré ľuľkovec zjedlo.

tis obyčajný

U nás je vo voľnej prírode vzácny a je zákonom chránený. Často býva vysádzaný ako okrasná drevina. Jedovatá je celá drevina okrem dužiny plodu, ktorá obklopuje semeno. Listy obsahujú skupinu látok spoločne označovaných taxín a stopy kyanogénnych glykozidov. Príznaky otravy sa objavujú asi hodinu po konzumácii nevoľnosťou, zvracaním, rozšírením zreničiek a bledosťou. Po prechodnom zrýchlení dýchania dochádza k jeho spomaleniu, poklesu krvného tlaku a kolapsu. Smrť nastáva po zastavení dýchania a činnosti srdca. Tis je silno jedovatý aj pre kone a iné zvieratá. tuja západná U nás obľúbená okrasná drevina. Jedovatá je celá rastlina – vetvičky, šišky i drevo. Obsahujú silicu, ktorá po styku s kožou môže spôsobiť miestne podráždenie, sčervenanie a ekzémy. Po konzumácii rastliny vznikajú vážne otravy, ktoré sa prejavujú zvracaním, hnačkami, zvýšeným krvným tlakom a zrýchleným tepom, krvácaním žalúdočnej sliznice, kŕčmi, poškodením pečene a obličiek.

jarabina vtáčia

Strom, ktorý vytvára v trsoch červené plody – malvičky, jarabinu. Otravu spôsobuje požitie väčšieho množstva surových čerstvých plodov. Spôsobuje zápal žalúdka a čriev, vyrážky na pokožke. Malvičky uvarené alebo konzervované nie sú nebezpečné. durman obyčajný Obsahuje prudko jedovaté tropanové alkaloidy. Otravy durmanom boli spozorované hlavne u detí, ktoré sa nechali zlákať zaujímavo vyzerajúcim plodom, naplneným množstvom čiernych semien. Otrava sa prejavuje pocitom suchosti v ústach, rozšírenými zrenicami, zmätenosťou, podráždenosťou, halucináciami, koža na tvári očervenie, zrýchľuje sa pulz, otrávený bez príčiny hovorí, kričí, živo gestikuluje, býva agresívny. Potom príde štádium ochabnutosti, krvný tlak je nízky, dýchanie povrchné, končatiny studené, smrť nastáva v kóme. V stredovekej Európe bol durman dôležitou súčasťou čarodejných odvarov, mastí ale aj nápojov lásky.

oleander obecný

Je nebezpečne jedovatý, vo všetkých častiach rastliny obsahuje glykozidy a alkaloidy s účinkom na srdce. Konzumácia spôsobuje bolesti hlavy, nevoľnosť, zvracanie a kŕče.

Dôležité je naučiť sa rozpoznávať a porovnávať rastliny a viesť k tomu hlavne deti. Veľmi ľahko si zapamätajú, že čerešne nerastú na kríkoch, že ich plod nie je umiestnený uprostred hviezdicového kalichu a že z nich nevyteká fialová šťava, takže si ich nemôžu pomýliť s plodmi ľuľkovca zlomocného. Ak však predsa len k otrave dôjde, v prvom rade vyhľadáme lekársku pomoc! Okamžite je potrebné zabrániť vstrebaniu jedu. Obsah žalúdku vyprázdnime zvracaním, ktoré môžeme vyvolať napríklad podaním teplej slanej vody. Ak však pacient v dôsledku otravy zvracia, nesmieme použiť takéto dráždidlo. Pri otrave alkaloidmi dávame piť tmavý čaj alebo odvar dubovej kôry, žaluďov. Nikdy nepodávame alkohol, takto by sme mohli napomôcť vstrebávaniu jedu. Zvlášť dôležité je vyprázdnenie žalúdka pri otrave jesienkou, pretože jej jedy sa vstrebávajú až po dlhšom čase. Pri otrave kyanovodíkom z jedovatých jadier marhúľ, horkých mandlí, a iných, dávame piť slaboružový roztok hypermangánu. Pri bolestiach žalúdka a čriev prikladáme, pre zmiernenie bolestí, horúci obklad. Pri každej otrave treba okamžite vyhľadať lekársku pomoc! Pri užívaní drog s obsahom niektorej z jedovatých látok sa poraďte s lekárnikom, fytoterapeutom alebo skúseným bylinkárom.